Mike Downey je írsky filmový producent a aktivista, ktorý v roku 2000 založil nezávislú produkčnú spoločnosť Film and Music Entertainment (F&ME) so sídlom v Dubline a Londýne. Aktuálne má na konte takmer 100 hraných filmov.

Počas svojej pomerne krátkej kariéry filmového producenta spolupracoval s umelcami, ako sú Peter Greenaway, Agnieszka Holland, Julien Temple, Pawel Pawlikowski, Calin Peter Netzer, Andrzej Jakimowski, Juraj Jakubisko, Fridrik Thor Fridriksson, Michel Franco a Stephen Daldry, ako aj s množstvom ďalších režisérov z celej Európy, Južnej Ameriky, Afriky a Indie.

Jeho nedávna filmová tvorba zahŕňa projekty spolupráce s legendárnymi spisovateľmi, napríklad so skvelým Jamesom Ellroyom, zosnulým Günterom Grassom či Thomasom Keneallym (Schindlerov zoznam). Spolupracoval aj s Colmom Tóibínom, so scenáristkou snímky Ida Rebeccou Lenckiewiczovou, zakladateľom a generálnym riaditeľom skupiny VICE Shanom Smithom, ale aj s inými režisérmi, napríklad s Volkerom Schlöndorffom, Mohsenom Makhmalbafom a Oliverom Hirschbiegelom.

Filmy, ktoré Mike produkoval, nemali úspech len v kinách. Získali tiež viac ako 250 ocenení, a to aj na najvýznamnejších filmových festivaloch, napríklad v Cannes, Berlíne, Toronte, na festivale Sundance, na festivaloch v San Sebastiane, Tokiu a na mnohých ďalších. Mike Downey je už takmer 20 rokov členom správnej rady European Film Academy (EFA) a po šiestich rokoch vo funkcii podpredsedu sa v roku 2020 stal jej predsedom. Na tomto poste spolupracoval s bývalým prezidentom EFA Wimom Wendersom a následne so súčasnou prezidentkou Agnieszkou Hollandovou. V roku 2006 bol zvolený do rady Britskej akadémie filmového a televízneho umenia (BAFTA) a v roku 2008 do filmového výboru BAFTA. V roku 2020 sa znovu stal členom rady BAFTA. Downey je tiež správcom združenia White Ribbon Alliance, významnej celosvetovej organizácie, ktorej cieľom je znížiť úmrtnosť novorodencov v rozvojových krajinách, a spoluzakladateľom a členom správnej rady Medzinárodnej koalície pre ohrozených filmárov (ICFR), charitatívnej nadácie, ktorá po celom svete organizuje solidárne akcie a podporuje ohrozených filmových tvorcov.

Pôsobil vo viac ako 20 medzinárodných porotách na filmových festivaloch na celom svete, ako sú napríklad Sarajevský filmový festival, Medzinárodný filmový festival v Rio de Janeiro, Medzinárodný filmový festival v Cottbuse, Varšavský medzinárodný filmový festival, Filmový festival v Istanbule, Medzinárodný filmový festival v Montreale, Filmový festival v Motovune, Medzinárodný filmový festival v Sofii, Transylvánsky medzinárodný filmový festival, Medzinárodný filmový festival v Krakove a Medzinárodný filmový festival v Záhrebe, na ktorom bola v roku 2009 prezentovaná retrospektíva jeho dovtedajšej práce v rámci F&ME.

V roku 2014 získal na Medzinárodnom filmovom festivale vo Fort Lauderdale cenu Producent desaťročia a pripojil sa tak k dvom predchádzajúcim držiteľom tejto ceny Edovi Pressmanovi a Robertovi Evansovi. Jeho práca bola ocenená aj na filmovom festivale v Prahe, kde mu ako producentovi vzdali hold v roku 2015. Okrem toho v roku 2021 získal v Prahe cenu Kristián za celoživotný prínos kinematografii a v roku 2023 získal v Reykjavíku inauguračné ocenenie za celoživotné dielo od islandského filmového priemyslu za prínos pre medzinárodnú kinematografiu. V roku 2020 mu jeho alma mater – Univerzita vo Warwicku – udelila čestný doktorát z literatúry za jeho celoživotnú prácu a prínos pre európske divadlo a kinematografiu. V rámci European Film Academy spolu so správnou radou podporuje vytvorenie vzdelávacej organizácie Filmclub, ktorej cieľom je priniesť kvalitné filmy do škôl v celej Európe. Začiatkom roka 2022 sa Mike stal členom Kráľovskej spoločnosti umení a zároveň bol uvedený do Americkej akadémie filmových umení a vied (AMPAS). V roku 2017 sa pripojil k akadémií Asia Pacific Screen po tom, ako mu udelili cenu za kultúrnu rozmanitosť pod záštitou UNESCO za gruzínsky film Dede.

Medzi jeho najnovšie produkcie patrí albánsky film The Rise and Fall of Comrade Zylo, na ktorého scenári sa podieľal, a film Agnieszky Hollandovej The Green Border, ktorý je v súčasnosti v postprodukcii. Pracuje aj na novom biografickom filme o Kafkovi Franz, ktorý je v štádiu predprodukcie. Medzi ďalšie filmy, na ktorých pracoval v postprodukčnej fáze, patria La Suprema (Kolumbia), Familiar Calina Petra Netzera (Rumunsko), Hotel Pula (Chorvátsko), Hidden People (Slovinsko), The song of the Goats (Poľsko) a Streetkids United (Holandsko). V súčasnosti sa aktívne pripravujú filmy It All Ends Here Rajka Grlića (Chorvátsko), LO-FI (Turecko), Gorki Resort (Poľsko), The Sun, The Moon, and the Eleven Stars (Turecko), ako aj Lady D (Albánsko), na scenároch ktorých sa tiež podieľal. V súčasnosti píše scenár k filmu If I Were a Boy na základe románu Hakiho Stermilliho v spolupráci s režisérom Fatmirom Kocim.

V októbri 2022 mu v Spojenom kráľovstve a Írsku vyšla románová prvotina Istria Gold, ktorú prinieslo vydavateľstvo MPress Media/Calm Productions. Kniha bude uverejnená v septembri v Chorvátsku a v októbri v Bulharsku a ďalšie vydania sa uverejnia do konca roka v Macedónsku a Turecku. Jej pokračovanie, druhá časť trilógie THREE COLOURS ISTRIA, Istria Black, bude uverejnené v decembri a posledná časť, Istria Blue, bude nasledovať v roku 2024. V súčasnosti je pre jún 2023 „spisovateľom-rezidentom“ v nadácii a kultúrnom centre Ingmara Bergmana, ktorá sa nachádza v jeho bývalom dome na ostrove Fårö v Baltskom mori, severovýchodne od Gotlandu.

Svoj čas rozdelí medzi Istriu, Dublin a kdekoľvek sa bude natáčať jeho najnovší film.

Späť na stránku s informáciami o porote

Margherita Chiti, distribútorka v Teodore, producentka v Palomare a členka Európskej filmovej akadémie, sa v roku 2007 pripojila k spoločnosti Nanniho Morettiho, Sacher Distribuzione, ako vedúca distribúcie. Zároveň pracovala ako asistentka výroby pre výrobné spoločnosti Luigiho Musiniho a Roberta Cicutta On My Own a Cinemaundici. V roku 2012 sa Margherita pripojila k spoločnosti Teodora Film Distribuzione ako vedúca obstarávania a televízneho predaja. V roku 2021 sa pripojila k Palomar Produzioni ako vedúca medzinárodnej produkcie a záležitostí – kinematografia a televízia. Viac ako 10 rokov pracuje ako expertka pre agentúru EÚ Kreatívna Európa v oblasti výroby, distribúcie a prístupu na trhy. V apríli 2018 spoluzaložila združenie Women in Film, TV & Media Italia a odvtedy je členkou jeho správnej rady.

Späť na stránku s informáciami o porote

Po ukončení štúdia sa Margje de Koning 12 rokov venovala natáčaniu dokumentárnych filmov pre rôzne vysielacie spoločnosti.

O dokumentárnych filmoch tiež prednášala na Univerzite v Amsterdame.

V auguste 2004 sa Margje stala výkonnou redaktorkou pre blok 52-minútových dokumentárnych filmov. Náplňou jej práce bola výroba a koprodukcia 52-minútových nápaditých dokumentárnych filmov o súčasných sociálnych, sociálno-kultúrnych a morálnych otázkach so silným ľudským rozmerom. Dokumentárne filmy sa venovali prevažne témam z Holandska, ale zaoberali sa aj globálnymi témami. Margje de Koning je od januára 2005 vedúcou televízneho oddelenia verejnoprávneho vysielateľa IKON a v januári 2012 sa v IKON stala programovou vedúcou pre televíziu, rozhlas a nové médiá. V januári 2016 sa vysielateľ IKON začlenil do spoločnosti EO a Margje de Koning sa stala vedúcou sekcie dokumentárnych programov pre EOdocs. V septembri 2019 odišla od verejnoprávneho vysielateľa, aby sa stala novou umeleckou riaditeľkou filmového festivalu Movies that Matter.

Späť na stránku s informáciami o porote

Marta je od augusta 2008 vedúcou distribúcie a akvizícií v rámci Midas Filmes a tiež členkou programového tímu. Má na starosti tlač a sociálne médiá v kine Cinema Ideal, ktoré bolo zrenovované a znovuotvorené v roku 2014 a je súčasťou siete Midas II Cinemas.

V oblasti filmovej distribúcie pracuje už viac ako 20 rokov. Svoju kariéru začala v Atalanta/Medeia Filmes, kde bola zodpovedná za komunikačné a marketingové stratégie pri uvádzaní vyše 200 filmov, dramaturgiu viacerých programov, diskusie a festivaly organizované sieťou Medeia, ako aj filmový festival IndieLisboa, kde bola výkonnou producentkou. Pred vstupom do filmového sveta pracovala ako novinárka a bola členkou výskumného tímu Komunikačného strediska Obercom, kde bola autorkou a spoluautorkou viacerých európskych správ. Má diplom z mediálnych štúdií na Universidade Nova de Lisboa a magisterský titul z filmovej vedy. Postgraduálne štúdium absolvovala v odbore manažment kultúry a nové diskurzy a kultúry – od kritiky až po umenie.

Späť na stránku s informáciami o porote

Axel Fjellman je 21-ročný študent politológie a medzinárodných vzťahov s čínskym jazykom na University College v Dubline. Je spolovice Talian a spolovice Švéd. Narodil sa a vyrastal v Bruseli. Od augusta 2023 bude študovať na Európskej filmovej akadémii v Dánsku. O kinematografiu sa začal zaujímať vďaka projektu 27-krát kino na Benátskom filmovom festivale. V decembri 2022 sa zúčastnil na slávnostnom odovzdávaní európskych filmových ocenení v Reykjavíku a viedol rozhovory s minulými a súčasnými kandidátmi a víťazmi Ceny publika LUX (vrátane Lukasa Dhonta, Rubena Östlunda a Jasmily Žbanićovej). Vo februári 2023 pracoval na Berlínskom filmovom festivale ako Kinobetreuer.

Späť na stránku s informáciami o porote

Po štúdiu ruštiny v jazykovom inštitúte INALCO získala Priscilla Gessati magisterský titul v odbore kultúrna politika na Inštitúte európskych štúdií v Paríži. V rámci európskeho programu Europa Cinemas sa venovala štúdiám a obežníku Network Review. Neskôr pracovala pre mestské filmové centrum Forum des Images v Paríži. Podieľala sa aj na programovej skladbe Ciné Lumière pre Francúzsky inštitút v Spojenom kráľovstve a na produkcii piateho ročníka festivalu televíznych seriálov Totally Serialized. Priscilla ako zanietená zástankyňa programovania a ochrany umeleckej kinematografie a rozmanitosti koordinovala distribučné a vydavateľské činnosti v Potemkine Films a neskôr prevzala riadenie historického kina Le Balzac na Champs Élyseés. Spolu s Joëlom Chapronom je autorkou kníh Zásady a mechanizmy financovania francúzskej kinematografie a Právna úprava a postupy prevádzky kín, ktoré boli pôvodne určené pre ruský trh. Nedávno nastúpila na novú pozíciu v l’Entrepôt v Paríži. Ide o atypický priestor, ktorý zahŕňa kino, hudobnú sálu, umeleckú galériu, reštauráciu a bar.

Späť na stránku s informáciami o porote

Denis Ivanov natočil ako producent 8 celovečerných filmov a viac ako 40 krátkych filmov. Jeho film The TribeMyroslava Slaboshpitsiyho vyhral Veľkú cenu v kategórii Týždňa kritiky v Cannes v roku 2014 a vyšiel vo viac ako 40 krajinách. Donbas Sergeja Loznitsu získal v Cannes 2018 cenu najlepšieho režiséra v kategórii Un Certain Regard. Jeho nedávne diela Rhino Oleha Sencova (2021) a 107 Mothers Petra Kerekesa mali premiéru v oficiálnom výbere Benátskeho medzinárodného filmového festivalu.

Späť na stránku s informáciami o porote

Jeden svet sa považuje za najväčší festival dokumentárnych filmov o ľudských právach na svete. Koná sa v Prahe a vo viac ako 30 mestách v Česku. Na festivale sa premietajú dokumentárne filmy o ľudských právach, sociálnych, politických, environmentálnych a mediálnych otázkach. Organizujú sa tiež otázky a odpovede, panelové diskusie, podujatia virtuálnej reality, projekty so sociálnym vplyvom, premietanie pre školy a nájdete aj platformu East Doc pre filmový priemysel. Jeden svet distribuuje dokumentárne filmy, pomáha novým festivalom (napr. v Nikarague, na Kostarike, v Hongkongu), zameriava sa na ľudí so zdravotným postihnutím a organizuje bruselský ročník festivalu Jeden svet.

Späť na stránku s informáciami o porote

Katarzyna v spolupráci so spoločnosťou Gutek Film od roku 2013 zodpovedá za vypracovanie a dohľad nad celým procesom vydávania všetkých titulov spoločnosti, od stanovovania a plnenia rozpočtu až po celkovú stratégiu distribúcie, marketingu a PR pre každý film. Stála za viac ako 100 úspešnými kampaňami pre filmy, ako sú napríklad ParasiteBonga Joona-ho, The House That Jack Built Larsa von Triera, Portrait of a Lady on Fire Céline Sciammovej, Toni Erdmann Mareny Adeovej, Drive My Car Ryusukeho Hamaguchiho, Parallel Mothers Pedra Almodóvara,C’mon C’mon Mikea Millsa a Triangle Sadness Rubena Östlunda. Narodila sa v roku 1982 a už 17 rokov pracuje vo filmovom priemysle. V súčasnosti sa špecializuje na marketingovú a distribučnú stratégiu. Svoju kariéru začala na Varšavskom filmovom festivale ako vedúca služieb pre hostí. Neskôr sa zamerala na divadelnú distribúciu v Mañane, distribútorovi so sídlom vo Varšave, ktorý sa špecializuje na latinskoamerické, ázijské a africké tituly. Bola zodpovedná za marketingové stratégie mnohých ocenených titulov, ako aj za plánovanie a produkciu rôznych špecializovaných podujatí, ako je španielsky týždeň kinematografie, svetový filmový festival Ale Kino a latinskoamerický filmový festival. Katarzyna vytvorila pre Gutek Film v roku 2022 nový festival s názvom Konfrontacje Filmowe. Festival prezentoval a zastrešoval premiéry výlučného výberu najzaujímavejších titulov z nadchádzajúcej sezóny a premietal ich v 24 umeleckých kinách rozmiestnených v 18 mestách v Poľsku. Katarzyna je pevne presvedčená o umeleckej kinematografii a v posledných rokoch hľadá nové spôsoby propagácie divadelnej tvorby kombináciou osvedčených metód – spolupráce so značkami, inštitúciami a jednotlivcami, ako aj osobitných divadelných podujatí – s moderným, analytickým prístupom založeným na údajoch.

Späť na stránku s informáciami o porote

Joan Sala má diplom z audiovizuálnej komunikácie a reklamy. Od roku 2008 pracuje pre platformu Filmin VOD, v súčasnosti ako spoluvedúci pre akvizície, dramaturg a výkonný redaktor. V roku 2010 bol Joan zástupcom riaditeľa a programátorom novovytvoreného festivalu FilmInu, Atlántida Mallorca Film Fest. Od roku 2020 je Joan aj dramaturgom na iberoamerickom filmovom festivale Huelva a pracuje ako lovec talentov s Medzinárodným filmovým festivalom Gijón. Pracuje aj ako prednášajúci na viacerých univerzitách a filmových školách.

Späť na stránku s informáciami o porote

Saulė Savanevičiūtė je litovská ambasádorka Ceny publika Lux a projektu 27-krát kino, ktorá v súčasnosti študuje bakalára filozofickej univerzity vo Vilniuse, pričom spája svoje filozofické vnímanie s oblasťami vizuálnych teórií, filozofie kinematografie a cinárskych teórií. Jej široká škála interdisciplinárnych umeleckých postupov a osobných projektov spolu s odborným zázemím vďaka jej práci na medzinárodných kultúrnych festivaloch a v inštitúciách súčasného umenia ju priviedli k intenzívnejšej spolupráci so svetom kinematografie. Saulė sa odvtedy, ako sa stala súčasťou projektu 27-krát kino zapája do ďalších filmových festivalov a nepretržite spolupracuje s Benátskymi dňami (Benátky, Taliansko), Kinom Pavasaris (Vilnius, Litva) a Medzinárodným filmovým festivalom Reykjavík (Reykjavík, Island).

Späť na stránku s informáciami o porote

Claudia Tronnier študovala komparatívne náboženstvo, novú nemeckú literatúru, indológiu a vedu médií v Marburgu v Nemecku. Napísala filmy pre rôzne médiá v 80. rokoch 20. storočia a v roku 1990 začala písať na voľnej nohe pre verejnoprávneho vysielateľa Druhá nemecká televízia (ZDF) v Mainzi. Tam sa ako zadávajúca redaktorka pre hrané filmy, dokumentárne filmy a rôzne druhy experimentálnych formátov pripojila k odboru talentov Das kleine Fernsehspiel. V roku 2008 bola vymenovaná za riaditeľku Das kleine Fernsehspiel. Počas svojho pôsobenia v ZDF objednala veľký počet národných a medzinárodných koprodukcií vrátane niekoľkých filmov od tureckých/nemeckých filmových tvorcov a tvorcov, ktorí majú korene v iných krajinách. Zriadila program na podporu filmových tvorkýň a je spoluzakladateľkou ceny pre režisérky SI STAR. Od 1. januára 2021 je vedúcou oddelenia kinematografie, televízie a seriálov v Arte G.E.I.E. Je tiež členkou programovej konferencie a je zodpovedná za koordináciu, výber a programáciu všetkých fiktívnych programov, ktoré sa vysielajú na Arte a Arte TV.

Späť na stránku s informáciami o porote

Amitabh Vardhan má rôznorodé odborné znalosti so skúsenosťami z viacerých krajín vrátane Indie, USA, Bulharska, Rumunska, Srbska, Spojeného kráľovstva a Macedónska. Má skvelé výsledky, pokiaľ ide o podporu rastu podnikov prostredníctvom inovácií, expanzie a nových partnerstiev v odvetviach ako zábavný priemysel, spotrebný tovar, služby, stravovací sektor a nehnuteľnosti. Účinne vybudoval a viedol veľké viacfunkčné tímy na dosiahnutie organizačných cieľov, vytvoril vzájomne prospešné strategické spojenectvá s rôznymi zainteresovanými stranami a vypracoval účinné marketingové stratégie, ktoré viedli k väčšej viditeľnosti značky a rastu. Od roku 2010 je riaditeľom a výkonným riaditeľom spoločnosti Cine Grand DV, pred ktorou bol od roku 2003 výkonným riaditeľom PVR Cinemas (najväčšia sieť kín v Indii).

Späť na stránku s informáciami o porote

Holanďan Matthijs Wouter Knol je od roku 2021 výkonným a generálnym riaditeľom European Film Academy. Je zodpovedný za výkonné riadenie, víziu a všetko súvisiace plánovanie súčasných a budúcich činností akadémie vrátane nových projektov rozširovania publika a filmového vzdelávania, ktoré sú prepojené s každoročným Mesiacom európskych filmov a udeľovaním cien European Film Awards.

Späť na stránku s informáciami o porote

Maria Silvia Gatta v roku 2003 začala pracovať pre program Európskej komisie MEDIA. Venuje sa vyhodnocovaniu programu MEDIA+ a podpore distribúcie.

Po pobyte v zahraničí od roku 2019 dohliada na vykonávanie zložky MEDIA v rámci programu Kreatívna Európa na obdobie 2021 – 2027 a zaoberá sa politikou európskeho filmového dedičstva.

Späť na stránku s informáciami o porote

Fatima Djoumer začala pracovať pre Europa Cinemas v roku 1993 ako vedúca oddelenia medzinárodných vzťahov a podujatí a organizuje konferencie, programy na rozvoj publika a inovačné laboratóriá. Pracuje aj na rozvoji značky Europa Cinemas. Europa Cinemas je sieť kín, ktorá podporuje šírenie európskych filmov mimo ich krajiny pôvodu a činnosti zamerané na rozvoj publika. Ťažiskom je pritom zvyšovanie záujmu mladých divákov o európske filmy.

Do siete je zapojených 1 216 členských kín (s 3 131 kinosálami) v 738 mestách v 43 krajinách.

Späť na stránku s informáciami o porote