Porota LUX

Mike Downey je írsky filmový producent a aktivista, ktorý v roku 2000 založil nezávislú produkčnú spoločnosť Film and Music Entertainment (F&ME) so sídlom v Dubline a Londýne a má na konte približne 100 celovečerných filmov.

Počas svojej pomerne krátkej kariéry filmového producenta spolupracoval s umelcami, ako sú Peter Greenaway, Agnieszka Holland, Julien Temple, Pawel Pawlikowski, Andrzej Jakimowski, Juraj Jakubisko, Fridrik Thor Fridriksson, Michel Franco a Stephen Daldry, ako aj s množstvom ďalších režisérov z celej Európy, Južnej Ameriky, Afriky a Indie.

V poslednom období spolupracoval ako filmár na projektoch s velikánmi zo sveta literatúry, napríklad s Jamesom Ellroyom, zosnulým Günterom Grassom, Thomasom Keneallym (Schindlerov zoznam) a Colmom Toibinom. Spolupracoval aj so scenáristkou snímky Ida Rebeccou Lenckiewiczovou, zakladateľom skupiny VICE a generálnym riaditeľom Shanom Smithom, ale aj s režisérmi, napríklad s Volkerom Schloendorffom, Mohsenom Makhmalbafom a Julienom Templom.

Filmy, ktoré Mike Downey produkoval, nemali úspech len v kinách. Získali tiež viac ako 250 ocenení na najvýznamnejších filmových festivaloch, a to napríklad v Cannes, Berlíne, Toronte, na festivale Sundance, na festivaloch v San Sebastiane, Tokiu a na mnohých ďalších.

Mike Downey je už takmer 20 rokov členom správnej rady Európskej filmovej akadémie a po šiestich rokoch vo funkcii podpredsedu sa v roku 2020 stal jej predsedom. Spolupracoval pritom s bývalým prezidentom Wimom Wendersom a následne so súčasnou prezidentkou Agnieszkou Hollandovou. V roku 2006 bol zvolený do rady Britskej akadémie filmového a televízneho umenia (BAFTA) a v roku 2008 do filmového výboru BAFTA. Downey je tiež správcom White Ribbon Alliance – významnej celosvetovej organizácie, ktorej cieľom je zníženie miery úmrtnosti pri pôrodoch v krajinách rozvojového sveta. Pôsobil vo viac ako 20 medzinárodných porotách na filmových festivaloch na celom svete, ako sú napríklad Sarajevský filmový festival, Medzinárodný filmový festival v Rio de Janeiro, Medzinárodný filmový festival v Cottbuse, Varšavský medzinárodný filmový festival, Filmový festival v Istanbule, Medzinárodný filmový festival v Montreale, Filmový festival v Motovune, Medzinárodný filmový festival v Sofii, Transylvánsky medzinárodný filmový festival, Medzinárodný filmový festival v Krakove a Medzinárodný filmový festival v Záhrebe, na ktorom bola v roku 2009 prezentovaná retrospektíva jeho dovtedajšej práce v rámci F&ME. V roku 2014 získal na Medzinárodnom filmovom festivale vo Fort Lauderdale cenu Producent desaťročia a pripojil sa tak k dvom predchádzajúcim držiteľom tejto ceny Edovi Pressmanovi a Robertovi Evansovi. Jeho práca bola ocenená aj na filmovom festivale v Prahe, kde mu ako producentovi vzdali hold v roku 2015.

V roku 2020 jeho alma mater, Warwick University, oznámila, že mu bude udelený titul doctor honoris causa, D.Litt., za celoživotné dielo a prínos k európskemu divadlu a kinematografii.

Keď práve nenakrúca film, žije striedavo v Notting Hill, v Dubline a na Istrii.

Diego Armando Aparicio, narodený v roku 1993, je zakladateľom a umeleckým riaditeľom Queer Wave: filmového festivalu LGBTIQ+ osôb na Cypre. Cieľom festivalu je vytvoriť priestor pre umelcov LGBTIQ+ a filmy s touto tematikou a pomôcť diverzifikovať miestnu filmovú scénu. Prvý ročník festivalu Queer Wave sa uskutočnil online v auguste 2020, druhý ročník sa konal v septembri 2021 už len prezenčnou formou a trval desať dní.

Aparicio je absolventom programu Príprava filmového festivalu Kancelárie nezávislých kín – intenzívneho kurzu, ktorý viedli viacerí poprední svetoví festivaloví odborníci. V roku 2019 viedol sekciu pre partnerstvá na 10. ročníku festivalu krátkych filmov Watersprite. V roku 2018 bol oficiálnym členom poroty Giornate degli Autori na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach a počas uplynulých troch ročníkoch pomáhal tejto porote pri predbežnom výbere filmov.

Od septembra 2019 zbieral skúsenosti ako asistent produkcie pri štyroch medzinárodných koprodukciách v spolupráci s cyperskou spoločnosťou AMP Filmworks: Sous Le Ciel d´Alice (Týždeň kritiky 2020 na filmovom festivale v Cannes), Patchwork (Medzinárodný filmový festival Karlove Vary 2021), Tel Aviv – Beirut (post-produkcia) a Embryo Larva Butterfly (post-produkcia).

Za prácu na festivale Queer Wave sa Aparicio dostal do užšieho výberu Ceny pre mládež Britského spoločenstva národov za rok 2021. Bol jedným z 20 finalistov spomedzi 1 000 kandidátov zo 43 krajín sveta. Je jedným z 13 členov tohtoročnej poroty LUX – Európskej filmovej ceny publika, ktorú spoločne udeľujú Európsky parlament a Európska filmová akadémia.

Aparicio, absolvent Imperial College v Londýne, uprednostnil pred kariérou v oblasti fyziky lásku ku kinematografii. Jeho profesionálny záujem sa sústreďuje na filmové festivaly, ako aj filmovú tvorbu.

Ditte Daugbjerg Christensen zdedila lásku k filmu a kinu po svojom otcovi. Vyrastala v prostredí kín, kam ju otec brával. Pod sedadlami hľadala stratené drobnosti, keďže bola príliš malá na to, aby sledovala premietanie. Cieľom rodinných výletov boli často filmové festivaly v Európe, od Göteborgu po Cannes, keďže dovoz a distribúcia filmov tvorili podstatnú časť činnosti otcovej spoločnosti. Ako dieťa, ale aj neskôr ako študentka architektúry pracovala v kine, kde predávala lístky a kávu a príležitostne navrhovala plagáty pre filmy v distribúcii. Počas štúdia si urobila ročnú pauzu, aby mohla popri práci správkyne kín koordinovať národný filmový festival francúzskych filmov. Ditte Christensen sa po prerušení vrátila na univerzitu, pretože chcela štúdium dokončiť. No neskôr, po niekoľkých rokoch práce architektky sa nakoniec rozhodla prevziať spolu so sestrou kinematografickú a distribučnú spoločnosť Øst for Paradis, ktorú založil ich otec a v ktorej je od roku 2010 spoluriaditeľkou a vedúcou distribúcie.

To, čo sa naučila ako architektka, naďalej využíva, pretože mala na starosti aj rozsiahlu renováciu kina a jeho rozšírenie. So siedmimi premietacími sálami je najväčším umeleckým kinom v Dánsku.

>Ana David sa venuje tvorbe filmových programov v Porte a Berlíne a nedávno sa stala kurátorkou novej verejnej inštitúcie – filmového centra Batalha, ktoré sa má otvoriť v roku 2022 v Porte. Od roku 2018 je tiež členkou poradného výboru Berlinale Panorama. Skúsenosti s tvorbou programov získala pri práci na festivale IndiaLisboa, festivale filmového a mediálneho umenia v Berwicku, filmovom festivale BFI v Londýne a ako spoluriaditeľka medzinárodného festivalu queer filmov v Lisabone. Okrem toho pracovala aj v portugalskej filmovej agentúre Portugal Film, v medzinárodnom fóre financovania a koprodukcie Lisbon Docs a pre Festival Scope.

Gaia Furrer sa narodila v roku 1975 a vyštudovala dejiny kinematografie na univerzite La Sapienza v Ríme. Spolupracovala s verejnou agentúrou Film Italia, ktorá propaguje taliansku kinematografiu v zahraničí, ako kurátorka na príprave národných a medzinárodných projektov. Vytvorila niekoľko krátkych a celovečerných filmov. Pracovala aj na tvorbe programov a pôsobila ako konzultantka pre niekoľko filmových festivalov. Od roku 2004 pracuje ako vedúca tvorby programov pre Noir in Festival. Od prvého ročníka festivalu Giornate degli Autori zostavovala jeho program, neskôr sa stala jeho programovou riaditeľkou a v roku 2020 bola vymenovaná za jeho novú umeleckú riaditeľku.

Jonas Holmberg je od roku 2014 umeleckým riaditeľom filmového festivalu Göteborg. MFF Göteborg je najvýznamnejším filmovým festivalom v Škandinávii, ktorý poskytuje obsah strímingovej službe Draken Film a je strediskom filmového priemyslu Nordic Film Market. Na základe skúseností s filmovou kritikou založil v roku 2007 časopis o kinematografii FLM a pravidelne píše filmové recenzie pre noviny Expressen.

Christophe Leparc je od roku 1991 spoluorganizátorom filmového festivalu v Cannes a podieľa sa aj na výbere filmov na tento festival. Leparc bol v minulosti zapojený do Týždňa kritikov a od roku 2008 v rámci Dvoch týždňov režisérov aj do vyhľadávania nových režisérov. Je tiež riaditeľom festivalu stredomorských filmov Cinemed v Montpellieri.

„Z môjho pohľadu má cena LUX dve silné stránky: dôraz na dynamiku európskej kinematografie a schopnosť propagovať ju v celej Európe. Je to ale aj príležitosť upozorniť poslancov EP na to, aká je kinematografia dôležitá. Zaslúži si, aby sa rozvíjala.“

Alexander Nanau, narodený v roku 1979, je nemecko-rumunský filmový tvorca, nominovaný na cenu akadémie.

Jeho dokumentárny film Svet podľa Iona B. (2009) mal premiéru na festivale Visions du Réel v Nyone a v roku 2010 získal medzinárodnú cenu Emmy. Jeho celovečerný dokumentárny film Toto a jeho sestry (2014) mal premiéru na medzinárodnom filmovom festivale v San Sebastiane a v roku 2015 bol nominovaný na cenu Európskej filmovej akadémie. Alexander Nanau bol hlavný kameraman francúzsko-nemeckého dokumentárneho filmu Nothingwood (režisérky Sonie Kronlundovej), ktorý bol natočený v Afganistane a mal premiéru v roku 2017 v Cannes v sekcii Dva týždne režisérov.

Jeho najnovší celovečerný dokumentárny film Collective (2019) mal premiéru na súťaži v rámci oficiálneho výberu Medzinárodného filmového festivalu v Benátkach. Premietal sa aj na Medzinárodnom filmovom festivale v Toronte v roku 2019 a v roku 2020 na filmovom festivale Sundance v sekcii Spotlight. Dokument Collective bol zaradený do všetkých významných zoznamov 10 najlepších filmov za rok 2020 na celom svete a ako prvý rumunský film bol nominovaný na Oscara. Okrem mnohých ďalších ocenení získal v roku 2020 cenu Európskej filmovej akadémie za najlepší dokumentárny film a v roku 2021 bol nominovaný na cenu BAFTA. Ako druhý dokumentárny film v dejinách udeľovania Oscara bol nominovaný v dvoch kategóriách: Najlepší zahraničný celovečerný film za Rumunsko a Najlepší dokumentárny film.

Snímka získala v roku 2021 LUX – Európsku filmovú cenu publika.

Alexander Nanau pôsobí ako učiteľ a mentor viacerých medzinárodných filmových škôl a filmových štúdiách.

Eurimages je fond Rady Európy pre podporu filmovej koprodukcie. Susan Newman-Baudais zodpovedá ako programová riaditeľka pre koprodukciu za koordináciu hlavného systému podpory fondu. Absolventka štúdia ekonómie na Trinity College v Dubline má rozsiahle skúsenosti z televízneho vysielania v Spojenom kráľovstve a pracovala ako producentka špeciálnych efektov v Londýne a v oblasti post-produkcie vo Francúzsku. Do Eurimages prešla z Európskeho audiovizuálneho observatória. Tam sa venovala prieskumu trhu analýzam verejného financovania filmu, ako aj koordinácii výskumnej siete Európskej filmovej agentúry. Je autorkou mnohých štúdií a správ o rôznych aspektoch európskeho filmového priemyslu.

Alessandro Raja je filmár pôsobiaci v Paríži a zakladateľ festivalu Scope, ktorý sa konal prvýkrát v roku 2010.

Po skončení štúdia ekonómie na univerzite Bocconi v Miláne pracoval v rôznych odvetviach filmového priemyslu, počnúc medzinárodným predajom a akvizíciou (Celluloid Dreams v Paríži v období 2005 až 2009 a Coproduction Office v Paríži v roku 2004) cez distribúciu (Artificial Eye v Londýne od roku 2000 do roku 2003) až po výstavy (Everyman v Londýne v rokoch 1999 až 2000). Od roku 2012 je tiež tvorcom programu filmového festivalu v Sarajeve.

Eva Sangiorgi je spisovateľka a odborníčka na tvorbu programov vo Viedni.

Spolupracovala s rôznymi festivalmi v Latinskej Amerike a založila El Festival Internacional de Cine UNAM v Mexico City, ktorý viedla do roku 2018. Pracovala aj v oblasti filmovej distribúcie, produkcie a televízneho vysielania. V Mexiku rozbehla a koordinovala tvorbu publikácií o súčasnej kinematografii pre Mexickú národnú autonómnu univerzitu a naďalej sa o túto oblasť zaujíma.

V súčasnosti je umeleckou riaditeľkou viedenského medzinárodného filmového festivalu Viennale.

Lenka Tyrpáková sa narodila v Prahe. Po štúdiu ruského a ukrajinského jazyka absolvovala štúdium na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity. Potom študovala ruské a východoeurópske štúdie na Fakulte spoločenských vied. V roku 2005 sa stala členkou tímu Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary (MFF KV) a odvtedy pracuje na programovom oddelení. Je členkou výberovej komisie a zodpovedá za tvorbu programu súťaže East of the West, ktorá sa zameriava na debutové a druhé filmy zo strednej a východnej Európy, z Turecka, Grécka a Blízkeho východu. V rámci KVIFF sa podieľa aj na výbere projektov pre odvetvovú platformu East Promises. Od roku 2008 sa tiež podieľa na zostavovaní programu festivalu krátkych filmov v Prahe a niekoľkých ďalších festivalov. Vyhľadáva nové talenty pre inštitút MIDPOINT.

Fatima Djoumer začala pracovať pre Europa Cinemas v roku 1993 ako vedúca oddelenia medzinárodných vzťahov a podujatí a organizuje konferencie, programy na rozvoj publika a inovačné laboratóriá a koordinuje značku Europa Cinemas. Europa Cinemas je sieť kín, ktorá podporuje šírenie európskych filmov mimo ich krajiny pôvodu a činnosti zamerané na rozvoj publika so zameraním na zvyšovanie záujmu mladých divákov o európske filmy. Do siete je zapojených 1 216 členských kín (s 3 131 kinosálami) v 738 mestách v 43 krajinách.

„Nová filmová cena LUX dokáže zapojiť a osloviť väčšie publikum v Európe, a to aj s pomocou siete kín Europa Cinemas na celom našom kontinente. Sme veľmi hrdí, že sme partnermi Európskeho parlamentu od samotného vzniku LUX!“

Európska komisia, Kreatívna Európa – Generálne riaditeľstvo pre komunikačné siete, obsah a technológie